Résultats (
Créole haïtien) 2:
[Copie]Copié!
• relief nan montay (tèren) nan Lagrès te mennen nan kreyasyon an nan zòn lakòt yo lajman gaye ki te devlope nan ti, endepandan CITY-eta yo.
(Tèren an montay anpeche vil la eta yo-grèk soti nan inifikasyon yo fòme yon nasyon sèl.) • iregilye COASTLINE peyi Lagrès la ak zile anpil bay HARBORS ekselan ki ankouraje maritimes TRADE. (c) Lafrik di • relief a ak klima nan Lafrik di li te limite migrasyon ak devlopman ekonomik. Prezans nan kaskad dlo (katarat) ak Rapids ralanti vwayaj rivyè. Highlands ak falèz apik limite eksplorasyon. dezè yo gwo ki domine peyizaj la nan nò (dezè a Sahara) ak sid (dezè a Kalahari) Lafrik di ralanti vwayaj peyi. Zòn sa yo resevwa mwens pase dis pous lapli ki tonbe chak ane! • baryè sa yo (kaskad dlo, Rapids, mòn, falèz apik, dezè) reta kolonizasyon Ewopeyen nan Afrik santral (envestisè Ewopeyen an te atire Afrik di sid ak sidès Azi paske nan resous natirèl yo.) • Varyete a nan baryè jeyografik te gen tou te sèvi ankouraje divèsite kiltirèl. (d) Lend ak Azi Sidès • Nan peyi Zend, Bangladèch, ak anpil nan Azi Sidès, se pwodiktivite agrikòl ki afekte nan mousson yo sezon an. • Istwa a nan peyi Zend (ki gen ladan nan Anpi Maurya te gen fòm pa sik la mouason, mòn yo Himalaya, ak larivyè Lefrat la Indis. • Nan ane 1500 yo ak ane 1600, kontwòl nan kanal la nan Malezi (ki sitiye nan Endonezi) detèmine ki moun ki te fè kòmès nan Zile yo Spice. (e) 13 - 15 Itali • Aksè nan wout komès enpòtan te yon rezon ki fè gwo Renesans lan te kòmanse nan vil Italyen. eta-vil Italyen te grandi rich ki sòti komès ant Ewòp ak Azi pandan Revolisyon an Komèsyal. Patwon rich yo sipòte boza ak edikasyon, sa ki pouse Renesans la. • nan favorab kote nan eta yo ki nan lavil-(Venice, Naples, Piz, Genoa) ansanm penensil Italyen an (Itali juts deyò nan lanmè Mediterane a) te yon rezon ki fè gwo eta-vil sa yo te vin sant pwospere nan komès pandan Revolisyon an Komèsyal. • Lavil yo nan Lig la anseatik (nan pati nò Lewòp) yo te siksè pandan epòk sa a paske yo menm tou yo te aksesib pa dlo (lavil sa yo entoure Lanmè Nò ak Lanmè Baltik la nan nò Ewòp). • Pandan ane 1400 yo, lavil ki nan peyi VENICE (Itali), Konstantinòp (Bizanten Anpi), ak Canton (Lachin) reyalize importance paske kote jeyografik yo te favorab pou komès. (f) Anpi Bizanten an ak Otoman Anpi • Konstantinòp la (kapital la nan Anpi Bizanten an) se te yon sant gremesi nan komès. Kote estratejik li yo (sou Bosporus kanal la) te bay kontwòl la Bizanten Anpi nan wout komès kle ant Lewòp ak Lazi. • Tik Otoman yo konkeri Konstantinòp nan lane 1453. Evènman sa a make fen a nan Anpi Bizanten. Vil la nan Konstantinòp (yo rele Istanbul pa Il Tirk yo) te vin kapital la nouvo nan Anpi Ottoman an. Ottoman kontwòl nan rejyon an ki te koze dezòd la nan vwa terès komès ant Ewòp ak Azi. Sa a Ewopeyen motive (Espay ak Pòtigal) yo kòmanse Laj Eksplorasyon an -. Yon tantativ yo dekouvri nouvo wout komès lòt bò dlo ki ta lyen Ewòp nan zile yo Spice nan mond lan lès • Kapasite a nan disparisyon Anpi Ottoman an yo elaji fwontyè li yo depann sou li yo estratejik kote ant Ewòp ak Azi. (g) Larisi te • relief a ak klima nan Larisi ki te koze chèf Ris (Peter Legran a, Catherine Great a) al chache aksè a chofe-dlo pò. Peter Legran a te etabli pò a-dlo tyèd, nan St Petersburg sou Lanmè Baltik yo. • Yon erè militè estratejik te fè pa tou de Napoleon ak Hitler te anvayi Larisi ak liy alimantasyon ki limite. Gwo gwosè Larisi a, kote jeyografik, ak klima (sezon ivè grav) anpeche Napoleon ak Hitler nan sezisman kontwòl nan peyi a. (h) Mesoamerica ak Amerik di Sid te devlopman ekonomik ak politik • Amerik di Sid la te enfliyanse pa mòn yo andin ak larivyè Lefrat la Amazon. Ki jan? Sa yo fòm tè divès anpeche inite Amerik Latin nan, patikilyèman pandan epòk la nan mouvman yo ki nan Amerik Latin endepandans nan kòmansman 19yèm syèk la. • Yon etid sou Aztèk, Maya, ak Enka sistèm agrikòl ta montre ke sivilizasyon sa yo adapte ak anviwònman yo ak agrikilti kreyatif teknik maya = koupe ak boule agrikilti Aztèk = chinampas (jaden k ap flote) Enka = teras agrikilti • mòn yo andin te gen yon gwo enfliyans sou devlopman an nan Anpi Enka. • Enka a adapte nan anviwònman fizik yo pa bati pasrèl ki konekte wout yo atravè Mòn yo andin. Yon resanblans ant Mongòl yo nan Azi Santral ak Enka yo nan Amerik di Sid te ke tou de sosyete adapte ak anviwònman fizik difisil (Mongòl yo adapte yo ali yo ak Enka yo adapte yo mòn yo andin.) (mwen) Mongòl yo, Lachin, Kore, ak Japon • Japon se yon achipèl (yon chèn nan zile) ak litoral iregilye. Litoral iregilye bay pò natirèl ki ankouraje maritimes komès. • Paske Japon se sitou montaye, moun ki ap viv nan zòn peple sou kòt la. • tranblemanntè yo, eripsyon vòlkanik, tsoumani ak ouragan te gen eksperyans nan peyi Japon te mennen nan devlopman nan relijyon an ki baze nati- li te ye tankou Shinto. • Anvan itilize nan Wout Swa a, mòn yo (mòn yo Himalayan) ak dezè (dezè a Gobi) nan lwès ak sidwès Lachin ralanti echanj la nan lide. • lide Chinwa ak pratik gaye nan Kore di ak Japon. • Kore di se yon penensil ki juts soti soti nan pwovens Lazi ant Lachin ak Japon. Te kote sa a ki te koze Kore di fonksyone kòm yon pon kiltirèl ant Lachin ak Japon. Li se tou rezon ki fè yo Kore di te viktim nan nan envazyon ak okipasyon pa lòt nasyon yo. • Lè Koreyen rele peyi yo "yon kribich nan mitan balèn," yo ap refere li a kote yo ant vwazen pwisan:. Larisi, Lachin, ak Japon • Yon resanblans ant Mongòl yo nan Azi Santral ak Enka yo nan Amerik di Sid te ke tou de sosyete adapte ak anviwònman fizik difisil (Mongòl yo adapte yo ali yo ak Enka yo adapte yo mòn yo andin.) (k) Polòy • te Plain nan nò Ewopeyen te fè Polòy vilnerab a envazyon. Polòy manke baryè natirèl (egzanp mòn yo, dezè, kò dlo) ki sèvi kòm yon anpèchman ak anvayisè yo. • Youn nan rezon envazyon Almay la nan Polòy nan lane 1939 (Evènman sa a make kòmansman an nan GMII) te gen siksè se ke Polòy te manke baryè natirèl. (j ) Mwayen Oryan an • Enpòtans ki genyen kontinye nan Mwayen Oryan an nan ekonomi global la se ki baze sou kantite li yo nan rezèv lwil oliv. • mond lan Mizilman yo yon fwa pwolonje soti nan sid peyi Espay, atravè nò Lafrik di, okipe Penninsula nan Arabi sidès Lazi.
En cours de traduction, veuillez patienter...
